Občas čítam príspevky, kde redaktori, blogeri, diskutujúci sa snažia poukazovať na nezdravé spoločenské javy. Východiská nachádzajú v zmene politických pomerov, zmene systému, zmene pravidiel pre voľby a pod.. Lenže ľudská spoločnosť a svet sa dajú zmeniť k lepšiemu iba vtedy, keď budeme vedieť, aký ten lepší svet má byť; a teda, čo vlastne chceme dosiahnuť, aký život pre ľudí. Život, kde sa budeme mať všetci dobre. Avšak, čo tým pojmom „mať dobre“ si kto predstavuje, to je už je otázka, na ktorú sa názory rôznia. Správnym vodíkom by malo byť to, čo je pre človeka prirodzené. Napríklad: Je pre človeka prirodzenejšie bývanie v byte mnohoposchodového činžiaku alebo rodinnom dome? Ak si odpovieme, že prirodzenejšie je v rodinnom dome, treba si položiť aj ďalšiu otázku: Je lepší dom v radovej zástavbe s minimálnym, resp. žiadnym pozemkom, alebo je lepší dom s väčším pozemkom? Tam, kde je potrebné aj niečo vonku robiť, napríklad pravidelne kosiť trávu. Týmto spôsobom, kladením otázok a odpovedaním si, dá sa jednoduchým spôsobom dopracovať k aspoň približnej predstave, ako by mal vyzerať svet – svet, kde by sa všetkým ľuďom žilo čo najlepšie.
V súčasnosti zažívame extrém – pretechnizovaný, pretechnologizovaný svet. Charie Chaplin vo svojom filme Moderná doba (r.1936) paroduje pretechnizovanosť a extrémnu špecializáciu s deľbou práce. Robotník (Charlie Chaplin) robí vždy tie isté pracovné úkony pri pásovej výrobe. Ani pri jedle mu nie je umožnené robiť niečo samostatne. Špeciálny kŕmiaci stoj mu dáva do úst stravu. Ruky človeka ostávajú pri jedení nečinné. Smú vykonávať iba otrockú prácu pri bežiacom páse.
Naozaj toto chceme?! Toto je ten ideál sveta?! Chceme, aby za nás robili všetko stroje?! Umelá inteligencia za nás rozmýšľala a tvorila; a my uviazli v zajatí svojho vlastného umu, práce a tvorivosti?! Ak si niekto myslí, že sme od takého stavu ešte ďaleko, mýli sa. Nech si všimne polia. Jazdia na nich výkonné, moderné, vysoko produktívne traktory. Pri pohľade na takú techniku sme šokovaní a zároveň na seba človečenstvo patrične hrdí. Nahovárame si a klameme samých seba, že vďaka nášmu umu a šikovnosti sa nám žije pohodlne, a teda dobre. Odmietame uvedomiť si skutočnú realitu – zhodiť zo svojich očí ružové okuliare. Odmietame vidieť odvrátenú stranu vedecko-technického pokroku a uvedomiť si všetky negatíva prílišného dôrazu na špecializáciu s deľbou práce. Tieto na pohľad dokonalé stroje nám viac berú, než dávajú. Jeden človek s takým strojom – mega traktorom vykoná prácu, ktorú by inak muselo robiť desať ľudí s menšími traktormi. Alebo dvesto – tristo ľudí s konskými záprahmi. Kým mega traktor pracuje na poli, ostatní ľudia sú zavretí doma na sídliskách v bytoch. Nudia sa pri sledovaní televíznych programov. Ráno vstávajú do zamestnania k pásovej výrobe. Tam, kde sa vyrábajú súčiastky pre napohľad dokonalý, ale na výrobu a údržbu náročný mega traktor.
Protipólom k pretechnizovanému svetu je návrat k primitívnemu, prácnemu získavaniu existenčných potrieb, s odmietaním akejkoľvek techniky a snahou žiť tak, ako sa žilo v dobách dávno minulých. Tak ako prvý extrém, aj tento extrém je zlý.
Tá jediná správna cesta sa nachádza uprostred medzi uvedenými extrémami. Ide o rozumné využívanie technických vymožeností a vedeckých poznatkov. Aby sme také niečo dokázali – využívať vedu a techniku rozumne – musíme poznať samých seba. Musíme vedieť, čo je pre nás ľudí dobré a prirodzené. A tiež aj to, čo už dobré a prirodzené pre nás nie je. Musíme vedieť, čoho sa vzdať v prospech svojho pohodlia už nechceme. Vedieť, ako chceme žiť a v akom prostredí. Je to životne dôležitá úloha pre súčasného človeka – poznanie samého seba. Uvedomenie si, kam až sme sa dostali, čím sme sa obklopili, aký svet sme si nechtiac vytvorili, kam spejeme, čo nás čaká a neminie, ak súčasnú trajektóriu vývoja civilizácie neskorigujeme. Len vtedy, keď budeme vedieť, aký svet je pre nás najlepším možným, kde by sme sa cítili dobre a šťastnými, môžeme hľadať spôsoby na uskutočnenie takého cieľa. Nikdy nie opačne. Nikdy nie tak, že najskôr hľadáme spôsoby, pritom nevieme, čo chceme dosiahnuť.
Existuje občianske združenie, ktoré si vzalo za cieľ prebúdzať ľudí. Nepodarí sa to hneď, ani všetkých. Za ich myšlienkou založenia vedeckej inštitúcie je snaha o napísanie akéhosi návodu pre ľudskú spoločnosť budúcnosti. Spoločnosť, kde sa ľudstvu bude žiť čo najlepšie. Dosiahnuť taký ideál v praxi asi nebude možné nikdy. Ale väčšie či menšie priblíženie k ideálu bude možné vždy. www.monarchia.sk
+++++++++ Ďakujem za ostražitosť +++++++ ...
Zadal som do vyhľadávača:Register RMNO... ...
Celá debata | RSS tejto debaty